Úsmev

Autor: Pavol Tkáč | 9.3.2011 o 22:39 | (upravené 9.3.2011 o 23:27) Karma článku: 4,41 | Prečítané:  477x

Milujem úsmev. Milujem úprimný pohľad človeka, ktorý je šťastný a možno aj viac než ten svoj vlastný. Viac ma to napĺňa a dáva pocit blaženosti, ktorému je ťažké konkurovať.

Ako malý chlapec som sa snažil byť vzorný človek. Chodil som do kostola, učil som sa aby som mal dobré známky a aby moji rodičia na mňa mohli byť hrdí. A bol som aj ja sám na seba. Keď sa pozriem ako prebiehal môj život v posledných rokoch, vidím veľa zvláštnych momentov, keď som skamal nie len ľudí vôkol, ale aj samého seba. No vzal som si z toho oveľa viac ako by niekto povedal. Možno sa tým úplne tak neriadim, no snažím sa dosiahnuť takzvaný pokoj v duši. A ten dosiahnem keď budem pri svojom "stupni víťazov", t.j. keď si budem môcť povedať, že som sa stal človekom v veľkým nie len Č ale aj so zvyškom písmen v slove.

Človek ako taký, je tvor omylný a neexistuje výnimka.

Preto si myslím, že je duševne a aj psychicky prospešné, keď si človek dá ciele, ktoré chce dosiahnuť. Nemyslím tým predsavzatia, ale obyčajné ciele, ktoré dosiahne a ktoré môže prekonávať.

Po roku bezsúcitného života nastal čas, aby som sa uvedomil a dal zmysel svojím skutkom. Nie len chvíľkové potešenie a i to len na mojej strane. Možno aj preto mi dnes v hlave skrsol nápad, keď som obvolával, písal maily a snažil sa dohnať pracovný čas "stratený" v škole (nie stratený v pravom slova zmysle, ale čo je potrebné, to musí byť urobené). S kamarátkou sme už dlhšie boli dohodnutí, že pôjdeme spolu na čaj (keďže mi vravela, že ho má rada a ja som tiež čajový typ). No stále nám to nevyhovovalo, keďže sme nemali čas, boli chorí alebo ako posledný týždeň, kamarátka pracuje až do neskoršieho večera, keď už aj nákupné centra zatvárajú svoje honosné brány. Nepriazeň osudu bola medzi nami. No problém sa vyriešil. Uvaril som čaj. Snažil som sa aby mal príjemnú chuť a vôňu tak som zvolil zmes mango a limetka. Keďže tu v Bratislave nemám termosku a ani sklenenú uzatvárateľnú fľašu nalial som to do plastovej. Istotne všetci viete čo sa stalo. Tak som to prelial do druhej. Tá sa scvrkla o kúsok menej. Do vaku som zbalil aj dva hrnčeky, dve čajové lyžičky, krabičku s cukrom a keďže som citrón nemal, tak som si v kuchyni aspoň vyceril "kyslý ksicht". Všetko bolo zbalené, ja pripravený a tak som vyrazil na cestu tam, kde spomínaná slečna pracuje. S dvoma prestupmi a kúskom pešej chôdze v čistom Bratislavskom ovzduší mi to trvalo asi len 30 minút. Kamarátka, keď ma zbadala, asi ani neverila vlastným očiam. Tak som sa jej opýtal či si môže pár minút urobiť na mňa čas, do istoty som sa aj jej kolegyne opýtal či ju zaskočí a šli sme si sadnúť. Pri vysvetľovaní, čo tam práve teraz robím, bola veľmi prekvapená. Väčšinou trému nemávam, no pri človeku, ktorý mi je sympatický som vždy trošku v pomykove. A nebolo tomu inak ani dnes. No vybrať šalky, lyžičky, cukor a hlavne čaj som zvládol. Nalial som, ponúkol ju a bola veľmi milo prekvapená, čo som to vlastne urobil. Dali sme si spolu náš prvý čaj, aj keď to trvalo asi len päť minút, no stálo to za to. Videl som úprimný, šokovaný úsmev tvári nádhernej osoby. Bol a stále aj som nesmierne šťastný, že som niekomu spríjemnil aspoň okamih života.

A týmto som sa dostal k podstatnej časti dnešnej myšlienky.

Ako je spomenuté v reakcii na môj predchádzajúci článok: "Keď je človek mladý,nepripúšťa si myšlienku smrti.Má pocit,že tu bude večne.Nepozná skutočné hodnoty v živote,možno značkové oblečenie,možno kariéra missky,možno športové auto sú veci,ktoré sa im snívajú.Ak vlasy zošedivejú,tieto pozlátka v živote už nič neznamenajú."

Odvezieme si do hrobu svoje auto či obrovský dom? Nie. No srdce naplnené pocit, že sme niekoho urobili šťastným, to ÁNO. Keď budeme vedieť, že sme náš život nežili nadarmo. A pocit, ktorý som dnes zažil, mi ani najhoršia osoba nikdy nevymaže z môjho života. A dúfam a verím, že ani z mysle mojej kamarátky.

 

Prajem príjemný večer a ráno prebudenie do úspešného dňa plného úsmevu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?